Škrečuľkovia

Začnem asi najhlavnejším pravidlom, ktoré platí pri chove akéhokoľvek druhu škrečka. Prispôsobiť sa musí človek domácemu zvieratku a nesmie to byť naopak. Takže ak ste fanúšik hlasnej hudby a nemienite sa toho vzdať, tak na kúpu škrečka môžete zabudnúť. Takisto to platí aj pre fajčiarov. Ak ste sa už rozhodli na kúpu škrečka tak by ste mali vedieť, že:
Škrečky zlaté sú od prírody nočné zvieratá, takže cez deň väčšinou spia a nemajú radi ak ich budíme. Pohrať sa s nimi však môžete aj cez deň a to keď si ho odchytíte keď sa ide najesť a vidíte, že má asi náladu na zábavu. Ak ho však budete na silu budiť tak skôr alebo neskôr budete mať doma mrzutého, chorého kamaráta. A to nehovorím ešte o kratšej dĺžke života. Škrečky trpaslíčie sú v tomto pre nás lepšie, aspoň z mojích skúsenosti, pretože ich chovom sa zaoberám už dlhšie.
Ďalej by ste si mali uvedomiť, že škrečok nie je plyšová hračka a nesmiete ho naťahovať, hádzať si ho alebo ho dokonca tlačiť do hračkárskeho auta alebo do domu pre bábiky. Nezabúdajte aj na nové povinnosti, ktoré jeho kúpou pribudnú.
A teraz k výberu toho správneho druhu pre Vás alebo pre Vaše deti. Škrečok zlatý je vhodné pre tých, ktorý by chceli škrečka na mazlenie. Je najvhodnejší do ruky a na behanie po izbe, kde sa len veľmi ťažko niekde skryje. Je však treba o ňho väčšiu starostlivosť pre jeho dlhú srsť. Ak by ste chceli kúpiť trpaslíčieho škrečka, tak Vám odporúčam škrečka Džungárskeho, ktorý nepotrebuje toľko starostlivosti. Treba však brať ohľad na to, že je meší, vrtkejší a hlavne u všetkých škrečkoch platí to čo pre mačku: tam kde prepchá hlavu, prepchá aj telo. Pri džungárskych je výhoda, že sa dá úplne ľahko skrotiť samec aj samica, čo pri zlatých a Campbellových samicách je takmer nemožné. Pri zlatých neriskujte pri množení, že dve rozdielne pohlavia necháte bez dozoru, bez toho aby ste mali istotu, že na seba nezaútočia. Majte vždy prichystanú nejakú klietku alebo niečo, kam by ste mohli jedného dať pri vzájomnom konflikte. Ak je samica gravidná, tak samca zaručene musíte dať preč od nej. Toto neplatí pri trpaslíčich, ale ja to pre istotu robím pri vrhu.
Teraz trochu ku rozoznávaniu pohlavia. Samičky sú od prirody agresívnejšie a temperamentnejšie. Vo všeobecnosti platí, že vzdialenosť medzi pohlavným orgánom a análnym je u samičky menšia ako u samca. Samec ma v tejto oblasti aj malé chĺpky, pri čom samica nemá žiadne. Ak sa lepšie pozriete, tak pri bežiacom samcovi môžete rozoznať z vrchu alebo z boku semeníky. Ale väčšinou stačí zisťovať podľa agresivity. Ak dáte prst medzi škrečky a pribehne nejaký z jasným úmyslom uhryznúť, je to zaručene samička.